Tri „moderné“ vynálezy, ktoré existovali pred miliónmi rokov: jadrový reaktor, teleskop a oblečenie
Na svete existujú dôkazy o tom, že prehistorické civilizácie boli rovnako vyspelé ako naša moderná civilizácia – alebo možno ešte vyspelejšie. Ľudia používali jadrové reaktory, teleskopy a nosili moderné oblečenie.
Nebolo by to po prvýkrát, kedy by sa zaužívané vedecké poznatky prevrátili naruby. História napokon dokazuje, že veda sa už nespočetne veľakrát mýlila.
Zmeny paradigiem a konceptov sa uskutočňujú uprostred mnohých kontroverzií. Nasledujúce objavy sú sporné, niektorí vedci však tvrdia, že predstavujú dôkaz, že pred desiatkami tisíc alebo dokonca mnohými miliónmi rokov chodili po zemi ľudia s minimálne rovnocennými vedomosťami a kultúrou, ako máme dnes.
1. Jadrový reaktor starý 1,8 miliardy rokov
V roku 1972 doviezla francúzska firma uránovú rudu z regiónu Oklo v africkom Gabone. Na vlastné prekvapenie francúzski odborníci zistili, že urán už bol extrahovaný.
Tiež prišli na to, že miestom pôvodu je rozsiahly vysoko pokročilý jadrový reaktor, ktorý vznikol pred 1,8 miliardy rokov a bol v prevádzke približne 500 000 rokov.
Mnohí vedci pricestovali na miesto, aby to preskúmali. Viacerí to vysvetľovali ako síce zázračný, ale úplne prírodný jav.
Dr. Glenn T. Seaborg, bývalý šéf Komisie Spojených štátov pre atómovú energiu a nositeľ Nobelovej ceny za prácu v oblasti syntézy ťažkých prvkov, vysvetlil, prečo podľa neho nešlo o prírodný jav, a teda musí ísť o jadrový reaktor vyrobený človekom.
Na to, aby urán pri reakcii „horel“, sú potrebné veľmi presné podmienky.
Napríklad voda musí byť mimoriadne čistá. Oveľa čistejšia, než aká existuje v prírode kdekoľvek na svete.
Materiál U-235 je potrebný na to, aby mohlo dôjsť k jadrovému štiepeniu. Je to jeden z izotopov, ktoré sa prirodzene nachádzajú v uráne.
Viacerí odborníci na reaktorové inžinierstvo sa domnievajú, že urán v Oklo nemohol byť dostatočne bohatý na U-235, aby reakcia prebiehala prirodzene.
Okrem toho sa zdá, že reaktor bol pokročilejší ako čokoľvek, čo by sme mohli postaviť dnes. Bol dlhý niekoľko kilometrov a tepelný vplyv na jeho okolie bol obmedzený na 40 metrov zo všetkých strán. Rádioaktívny odpad je dodnes stále zadržiavaný okolitými geologickými prvkami a neunikal mimo miesta bane.
2. Peruánsky kameň zobrazujúci staroveký teleskop a moderné oblečenie
Oficiálne sa uvádza, že teleskop vynašiel Galileo Galilei v roku 1609. Kameň, o ktorom sa predpokladá, že bol gravírovaný už pred 65 miliónmi rokov, však zobrazuje ľudskú postavu, ktorá drží teleskop a pozoruje hviezdy.
Približne 10 000 kameňov, ktoré sa nachádzajú v múzeu Cabrera v peruánskom meste Ica, zobrazuje pravekých ľudí s pokrývkami hlavy, oblečením a topánkami. Kamene zobrazujú scény podobné transplantácii orgánov, cisárskemu rezu a transfúzii krvi – niektoré dokonca stretnutia s dinosaurami.
Hoci kritici tvrdia, že kamene sú falošné, Dr. Dennis Swift, ktorý študoval archeológiu na Univerzite v Novom Mexiku, vo svojej knihe Tajomstvá kameňov Ica a čiar v Nazca (Secrets of the Ica Stones and Nazca Lines) zosumarizoval dôkazy, že kamene pochádzajú z predkolumbovských čias.
Swift hovorí, že jedným z dôvodov, prečo sa kamene v 60. rokoch 20. storočia považovali za falošné, je ten, že v tom čase sa verilo, že dinosaury chodili ťahajúc chvost po zemi. Kamene zobrazujú dinosaury s chvostom zdvihnutým a preto sa považovali za nepresné.
Neskoršie štúdie sa však viac prikláňajú k zobrazeniu, aké je na kameňoch.
3. Pokročilá kultúra v jaskynných maľbách
V jaskyniach La Marche v západnej časti stredného Francúzska sa nachádzajú vyobrazenia staré viac ako 14 000 rokov. Sú na nich ľudia s krátkymi vlasmi, upravenými bradami, tkaným odevom, jazdiaci na koni a oblečení v modernom štýle – čo má ďaleko od tkanín zo zvieracej kože, ako sa zvyčajne predstavuje.
Pravosť týchto malieb bola potvrdená v roku 2002. Posudzovatelia, ako napríklad Michael Rappenglueck z Mníchovskej univerzity, trvajú na tom, že moderná veda tieto dôležité artefakty jednoducho ignoruje.
Rappenglueck študoval pokročilé astronomické znalosti ľudí žijúcich v paleolite. Píše: „Niekoľko rokov bolo zvyšovanie povedomia o protoastronómii (a tiež o protomatematike a iných protovedách) v paleolite prenechané na širšie mediálne pokrytie (v tlači, v audiovizuálnych materiáloch, elektronických médiách a programoch v planetáriách).“
Niektoré kamene z jaskyne La Marche sú vystavené v parížskom Múzeu človeka, ale tie, ktoré jasne zobrazujú pravekých ľudí s vyspelou kultúrou a myslením, vystavené nie sú.
Keď boli v 19. storočí prvýkrát objavené maľby spred viac než 30 000 rokov v európskych jaskyniach, spochybnili všeobecne uznávané chápanie praveku. Jeden z najväčších kritikov tohto objavu, Emile Cartailhac, prišiel na scénu o niekoľko desaťročí neskôr a nakoniec sa stal sa vedúcou osobnosťou pri dokazovaní pravosti malieb a zvyšovaní povedomia o ich význame.
V súčasnosti sa považuje za zakladateľa štúdia jaskynného umenia.
Prvé maľby objavil španielsky šľachtic Don Marcelino Sanz de Sautuola a jeho dcéra Maria v roku 1879 v jaskyni Altamira. Maľby vykazovali nečakanú prepracovanosť a sofistikovanosť.
Objav nebol uznaný, až do začiatku 20. storočia, keď Cartailhac publikoval štúdiu zaoberajúcu sa maľbami.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.
Pôvodný článok
