Egyptológovia SAV sa vrátili z Tell el-Retábí s cennými zisteniami
Uplynulé týždne priniesli slovenským egyptológom na egyptskej lokalite Tell el-Retábí zásadné objavy. Výskum slovenskej časti misie obohatil poznanie pevnostnej architektúry 20. dynastie, sídliska z 18. dynastie a pohrebiska z Druhého prechodného obdobia. Pri pokračovaní prác, ktoré započali počas uplynulých sezón, dokopali hrobovú jamu veľkého hyksóskeho hrobu, objaveného už v roku 2012. Nebožtík, ktorý mal v dobe svojej smrti viac ako 50 rokov, mal východne od svojej tehlovej hrobky pochovaného osla.
„Somáre boli pochovávané v Egypte už pred viac než päťtisíc rokmi a našli sa aj pri hroboch najstarších egyptských faraónov v Abyde. V našom prípade však bol somár o viac ako tisíc rokov mladší než jeho abydoskí predchodcovia. Mohli ho k hrobu uložiť niekedy medzi 18. až 16. storočím pred Kristom. Nález pochovaného osla zaradil Tell el-Retábí medzi významné pohrebiská z Druhého prechodného obdobia, ako napríklad Tell el-Dabaa, či Tell el-Kua, kde sa tiež našiel tento typ hrobov,“ vysvetľuje Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV, v.v.i.
Vo vzdialenosti približne 10 až 15 metrov od somára objavila výprava dve kostry hovädzieho dobytka. Pochádzajú pravdepodobne tiež z Druhého prechodného obdobia, lebo boli prekryté stavbou zo včasnej 18. dynastie. Zostáva otázne, či na lokalite, alebo v širšej oblasti zúrila infekcia, prípadne či mali vtedajší obyvatelia nejaké iné, možno rituálne, dôvody pre svoje konanie. Prekvapením sezóny bol podľa egyptológov malý detský hrob v tehlovej komôrke, blízko hrobu so somárom.
„Skúmali sme aj obranné konštrukcie zo záveru Novej ríše, z 12. storočia pred Kristom. Okrem ich lepšieho poznania sme získali aj poznatky o zániku pevnosti faraóna Ramesseho III. Na povrchu rozpadnutého zvyšku hradby faraónovej pevnosti bol objavený amulet hadieho božstva menom Nehebkau, z Neskorej doby, čiže 664 až 332 pred Kristom. Nález amuletu na hradbe by mohol naznačovať, že musela byť už v polovici prvého tisícročia pred Kristom rozrumená a zničená do výšky, ako sme ju odkryli,“ povedal egyptológ.
Výskum priekopy, na okraj ktorej slovenskí odborníci narazili už v roku 2023, ukázal, že jej vrstvy nad úrovňou súčasnej spodnej vody sú z Neskorej až Ptolemaiovskej doby. Našiel sa napríklad črep z gréckej vínnej amfory s pečaťou AΠIΣTO, pravdepodobne z ostrova Rodos. To by znamenalo, že ak bola priekopa vyhĺbená ešte za Ramesseho III, bola v poslednej štvrtine 1. tisícročia pred Kristom, po viac ako 700 rokoch, ešte asi meter hlboká.
„Naše výskumy objavili viaceré podobnosti medzi opevneným zádušným chrámom Ramessa III v luxorskom Medinet Habu a pevnosťou na Tell el-Retábí. Ak by sa podobali aj priekopy, tak pôvodná ramessovská priekopa na Retábí mohla byť široká 6 metrov a hlboká cez 2 metre, s plochým dnom. Ak by však bola priekopa otvorená viac ako 700 rokov, pri zosúvaní sa jej štrkopieskových svahov a ich údržbe sa mohla rozšíriť až na predpokladaných 18 metrov,“ dodal Jozef Hudec.
Slovenská časť poľsko-slovenskej egyptologickej misie vyrazila na štrnástu sezónu 14. septembra 2024. Počas štyroch týždňov sa pri multidisciplinárnom výskume na severovýchode Egypta vystriedal šestnásťčlenný tím. Okrem egyptológov a archeológov v ňom bol zastúpený stavebný inžinier, pedológ, geodetka, keramologičky, dokumentátori či fotografka. Novou posilou bola baskická doktorandka z Barcelonskej univerzity.
