10 predpisov EÚ, ktoré najviac zasiahnu peňaženky občanov
Predpisy Európskej únie slúžia na zjednotenie pravidiel naprieč členskými štátmi a majú zaistiť aplikáciu ich cieľov v rôznych oblastiach. V procese ich vytvárania bruselským centrálnym plánovaním sa často vyvinú z jednoduchého prvotného úmyslu do enormnej porcie dusivej byrokracie a nákladov, ktoré štáty a podniky prenášajú na konečných spotrebiteľov.
Dva hlavné druhy právnych predpisov EÚ sú smernice a nariadenia. Nariadenie je po schválení automaticky platné a uplatniteľné vo všetkých členských štátoch a tie si ho nemôžu upravovať. U smernice musia jednotlivé štáty zaviesť vlastné zákony vychádzajúce z cieľov smernice (tzv. transpozícia), majú však pri tom určitú voľnosť, ako to dosiahnuť. Právne úpravy v jednotlivých štátoch sa preto môžu v prípade smerníc líšiť, zatiaľ čo nariadenie má rovnaké znenie pre všetky členské štáty.
Pozrime sa na európske nariadenia a smernice, ktoré komplikujú alebo budú komplikovať život firmám a bežným ľuďom a povedú k rastu cien.
Smernica 2003/87/ES o vytvorení systému EÚ pre obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov (EU ETS)
EÚ zaviedla systém emisných povoleniek, čo je poplatok, ktorý musia elektrárne na fosílne palivá a energeticky náročné priemyselné odvetvia v EÚ, ako chemičky, teplárne, oceliarne, rafinérie, cementárne a iné, zaplatiť za každú tonu vypustených skleníkových plynov, najmä CO2. Časť povoleniek sa prideľuje bezplatne, so zvyškom sa obchoduje na burze.
Počet emisných povoleniek v obehu postupne klesá, čím sa ich cena zvyšuje. To má tlačiť producentov emisií, aby ich znížovali (napr. investovaním do iných technológií alebo využívaním iného energetického zdroja). Opatrenie zdražuje výrobu všetkých produktov vytváraných príslušnými priemyselnými odvetviami vrátane elektrickej energie z fosílnych palív.
Smernica EU ETS sa aplikuje vo fázach, postupne sa sprísňuje a rozširuje na ďalšie odvetvia. Smernica č. 2023/958 pridáva letecký sektor, pre ktorý úplne ruší bezplatné emisné kvóty od roku 2026, čím stúpne cena leteniek. Smernica č. 2023/959 zase priniesla rozšírenie o sektory bývania a dopravy (viď ďalej).
Smernica EP a Rady (EÚ) č. 2023/959 o obchodovaní s emisnými kvótami skleníkových plynov v doprave a vykurovaní budov (EU ETS2)
Najvýznamnejšia revízia smernice EU ETS priniesla rozšírenie emisných povoleniek na oblasti námornej a cestnej dopravy a vykurovania budov. Veľké zaoceánske lode kotviace v EÚ si musia kupovať povolenky, aby znížili svoju emisnú stopu, čo povedie ku zdraženiu tovaru dovážaného do Európy po mori. Systém sa zavádza postupne od roku 2024, pričom od roku 2026 musia lodné spoločnosti odovzdať povolenky na 100 % vykázaných emisií.
Zároveň bol vytvorený samostatný systém emisných povoleniek pre sektory dopravy a vykurovania budov, tzv. ETS2. Dodávatelia fosílnych palív v cestnej doprave a bývaní si budú kupovať emisné povolenky na trhu za každú tonu CO2, pričom ako pri EU ETS, aj tu bude povoleniek postupne v čase ubúdať a budú drahšie. Cieľom je znížiť emisie vo vymenovaných odvetviach a motivovať ľudí k prechodu na elektromobily a ekologickejšie vykurovanie a zatepľovanie budov.
Dodávatelia premietnu rastúce náklady do ceny konečného produktu. Zdražie teda benzín, nafta, vykurovací olej, uhlie, plyn a všetko, kde sa tieto palivá používajú, vrátane celej cestnej dopravy. To nevyhnutne povedie k zdraženiu väčšiny tovarov a služieb na trhu. Na začiatok sa hovorí o zvýšení cien benzínu o 8 až 12 centov na jeden liter, ale niektoré prognózy sú aj násobne vyššie. Majiteľom domov, ktorí kúria fosílnymi palivami, vzrastú náklady na bývanie.
EU ETS 2 má začať fungovať od 1. januára 2027, ale rad členských štátov sa snaží o odklad alebo zrušenie tohto opatrenia.
Nariadenie EP a Rady (EÚ) č. 2023/1115 o odlesňovaní (EUDR)
Jeho účelom je zakázať do EÚ dovoz rizikových komodít, kvôli ktorým sa vo svete vyrubujú lesy. Legislatíva sa konkrétne týka kakaa, sóje, kávy, palmového oleja, kaučuku, dreva a dobytku, ako aj produktov z nich – od pneumatík cez nábytok až po čokoládu.
Spoločnosti, ktoré chcú umiestniť svoje výrobky na európsky trh, musia preukázať, že nepochádzajú z pôdy, ktorá bola po decembri 2020 odlesnená alebo znehodnotená, a tým prispela k odlesňovaniu. Tieto výrobky budú musieť byť certifikované a vysledovateľné až k ich primárnemu pestovateľovi či chovateľovi, ktorý bude musieť vypĺňať rozsiahle formuláre vrátane presnej GPS lokalizácie svojich pozemkov.
Kritici namietajú, že predpis prinesie neprimeranú byrokraciu pre celý dodávateľský reťazec a zvýši ceny všetkých dotknutých komodít a výrobkov z nich. Nariadenie bolo po protestoch spoločností, neziskoviek aj štátov a kvôli nepripravenosti odložené a má platiť od 30. decembra 2025 pre veľké spoločnosti a od 30. júna 2026 pre stredné a malé spoločnosti.
Smernica EP a Rady (EÚ) č. 2024/1275 o energetickej hospodárnosti budov (EPBD)
Sprísňuje energetické a emisné požiadavky na nové aj existujúce budovy. Od roku 2030 (pre verejné budovy od roku 2028) sa budú môcť stavať len tzv. bezemisné budovy s povinným pripojením na strešnú fotovoltaiku a nabíjacie stanice pre elektromobily.
Do roku 2040 by mal prísť zákaz kotlov na fosílne palivá. Existujúce budovy, ktoré patria do energeticky náročných tried, by sa mali vo fázach rekonštruovať, najneskôr do roku 2050, aby znížili spotrebu energií (zatepľovanie, solárne panely, tepelné čerpadlá).
Občanom, firmám a členským štátom prinesie smernica obrovské náklady. Zdražie výstavba budov aj ich rekonštrukcia, členským štátom stúpnu náklady na dotácie, administratívu a dohľad. V niektorých krajinách EÚ už teraz právna úprava zakazuje prenájom domov a bytov v najmenej úsporných triedach.
Nariadenie EP a Rady (EÚ) č. 2023/857 o sprísnení výkonnostných noriem pre emisie CO2 z osobných automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel
Predpisom sa výrazne sprísňujú limitné hodnoty emisií oxidu uhličitého pre nové osobné autá a dodávky. Limity sa zužujú postupne, pričom automobilky budú za ich nedodržiavanie pokutované. V roku 2035 už musia byť emisie pre obe kategórie vozidiel nulové, čo v praxi znamená úplný zákaz klasických spaľovacích motorov v nových vozidlách uvádzaných na trh.
Výrobcovia automobilov sú ohrození platením pokút za nedostatočný predaj elektromobilov, zatiaľ čo občanov nariadenie limituje v slobodnom výbere vozidla. Vynútené nároky na výbavu automobilov všetkých pohonov zvyšujú celkovú cenu vozidiel. Prvé sprísnenie sa prejaví v roku 2025, veľmi tvrdo potom na automobilky dopadnú limity k roku 2030 a 2035.
Európska komisia v marci tohto roku po tlaku členských štátov navrhla zmiernenie úpravy, ktoré by znamenalo, že automobilky budú môcť vykazovať plnenie cieľov za trojročné obdobie, a nie na ročnej báze.
Nariadenie EP a Rady (EÚ) č. 2023/956, ktorým sa zriaďuje mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM)
Zavádza tzv. uhlíkové clo na dovoz niektorých výrobkov z tretích krajín. Vzťahuje sa na železo, oceľ, cement, hliník, určité hnojivá, elektrinu, vodík, postupne budú pribúdať ďalšie komodity. Mechanizmus má zaručiť, že uvedené položky budú zaťažené rovnakou uhlíkovou „daňou“ ako tie vyrobené v EÚ, kde energeticky náročné firmy musia platiť emisné povolenky. Clo je zamerané na krajiny, ktoré nemajú prakticky žiadnu klimatickú politiku a získavajú tak výhodu v podobe nižších nákladov.
Dovozcom nariadenie prinesie colné povinnosti, byrokraciu a s tým spojené zvýšené náklady, občanom EÚ potom zvýšenie cien tovaru dovážaného z tretích krajín. Objavujú sa aj obavy, že krajiny ako Čína budú pravidlá obchádzať. Clo sa má uplatňovať na tovar dovážaný od začiatku roka 2026, pričom jeho výber pravdepodobne začne až v roku 2027.
Nariadenie EP a Rady (EÚ) č. 2024/1781 o ekodizajne udržateľných výrobkov (ESPR)
Cieľom je zaistiť, aby boli výrobky navrhnuté a vyrábané s ohľadom na čo najnižší dopad na životné prostredie a čo najdlhšiu životnosť. Nariadenie má znížiť množstvo odpadu, chemikálií a spotrebovanej energie, zaručiť dostupnosť náhradných dielov, zvýšiť energetickú účinnosť a recyklovateľnosť.
Štandardy sa môžu po novom týkať okrem iného aj uhlíkovej stopy. Konkrétne požiadavky pre rôzne skupiny výrobkov bude Komisia prijímať pomocou delegovaných aktov (obdoba našich vyhlášok). Prvé takéto akty sa očakávajú najskôr od júla 2025.
Výrobcovia spotrebičov sa sťažujú, že už súčasné environmentálne normy sú príliš prísne, čo zvyšuje náklady a znižuje funkčnosť výrobkov, ako sú práčky, umývačky a vysávače. Takisto znižujú konkurencieschopnosť európskych výrobkov voči čínskym podnikom. Pre spotrebiteľov nariadenie znamená užší výber, obmedzenú funkčnosť a vyššie ceny.
Do mediálnej pozornosti sa nedávno dostal pokus Komisie drasticky sprísniť normy (ekodizajn) pre kachle a krby, čo by znamenalo, že tieto výrobky musia byť pripojené k elektrickej sieti a mať celý rad nadbytočných technológií. Výrobcovia označili tento návrh za nezmyselný a uviedli, že kachle by sa potom stali luxusným tovarom. Návrh bol pre silný odpor verejnosti a politikov stiahnutý a poslaný na prepracovanie.
Nariadenie EP a Rady (EÚ) č. 2017/746 o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro
Má zabezpečiť, že sa v EÚ budú predávať len bezpečné, kvalitné a účinné zdravotnícke prostriedky, od barlí cez umelé kĺby a glukometre až po operačné roboty a prístroje za milióny eur. Nariadenia zjednotili klasifikáciu a veľmi sprísnili podmienky uvádzania na trh aj následný monitoring.
Enormná byrokracia, obrovské náklady a nedostatok certifikačných autorít vedú k pomalému schvaľovaniu, zániku malých firiem a zdražovaniu. Odborníci odhadujú skoré zvýšenie cien zdravotníckych pomôcok vyšších rizikových tried o desiatky percent, niektoré môžu z európskeho trhu zmiznúť úplne.
Obe nariadenia síce platia od roku 2021, ale na splnenie požiadaviek boli stanovené prechodné obdobia. Tie sa skončia v rôznych fázach podľa triedy rizikovosti zdravotníckeho prostriedku v rokoch 2025 až 2028.
Smernica EP a Rady (EÚ) č. 2023/2413, ktorá novelizuje predpisy v oblasti podpory energie z obnoviteľných zdrojov (RED3)
Požaduje od štátov, aby zvýšili podiel energie z obnoviteľných zdrojov (OZE), inštruuje k rýchlejším povoľovacím procesom, zavádza povinnú podporu výroby zeleného vodíka, biopalív a akumulácie batériami. Cieľom Európskej komisie je, aby OZE mali do roku 2030 minimálne 42,5 % podiel na spotrebe energie v priemysle, doprave a budovách. Predpis napríklad stanovuje, že vybraní dodávatelia pohonných hmôt budú musieť splniť povinné kvóty na podiel vodíka, a za porušenie sú stanovené pokuty, rovnako ako za neznižovanie emisií.
Opatrenia vedú podľa kritikov k neefektívnej a drahšej výrobe elektriny a tepla, ohrozujú energetickú bezpečnosť, väčšej nestabilite v sieti či k vizuálnemu zamorovaniu krajiny. Štátom to prináša náklady na dotácie pre prevádzkovateľov OZE a modernizáciu prenosových sietí a spotrebiteľom to zvyšuje cenu elektriny, najmä jej regulovanej časti. Členské štáty musia smernicu transponovať do svojej legislatívy do 21. mája 2025.
Nariadenie EP a Rady (EÚ) č. 2025/40 o obaloch a odpade z obalov (PPWR)
Sprísňuje požiadavky na používanie obalov a nakladanie s nimi s cieľom znížiť množstvo odpadov z obalov a zjednocuje označovanie obalov. Do roku 2030 musia byť všetky obaly recyklovateľné a od roku 2026 sa výrazne obmedzí používanie jednorazových obalov. Ak štáty nezaistia zber a recykláciu PET fliaš a plechoviek na úrovni aspoň 80 %, musia zaviesť zálohovací systém.
Postupne sa má sprísňovať povinný podiel opakovane použiteľných obalov (platí aj pre plastové balíky z e-shopov) a povinný podiel recyklátu v plastoch. Zakázané majú byť jednorazové plastové obaly na zeleninu a ovocie, malé plastové obaly na omáčky (kečup, horčica, majonéza atď.), malé plastové obaly na kozmetiku v hoteloch. Odosielatelia musia tiež zabezpečiť, aby prázdny priestor nepresiahol 50 % celkového objemu balíka.
Kritici z radov potravinárov namietajú, že prísne recyklačné ciele zaťažia najmä malé a stredné podniky a zvýšia náklady. Pestovatelia sa obávajú, že predpis ohrozí čerstvosť produkcie a zníži konkurencieschopnosť kvôli vyšším cenám. Ekológom naopak vadí, že požiadavky sú príliš mäkké, pokiaľ ide o obsah večných chemikálií. Existujú aj obavy o dostupnosti technologicky a ekonomicky vhodných alternatív plastových obalov.
Nariadenie bude účinné od augusta 2026, pričom plnenie požiadaviek bude fázované.
Obsah článku bol konzultovaný s odborníkom na európske právo a Green Deal, JUDr. Tomášom Břicháčkom.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
